Pandémia. Covid-19. Vírusy. Chrípky. Úmrtia. Panika. Stres. Chudoba. Toto všetko sa spája s rokom 2020. Veľa ľudí prišlo o prácu, o blízkych alebo o život. Svet sa spomalil, negativita začala stúpať.
V tomto príspevku som sa však rozhodla opísať a spomenúť pozitíva môjho roka 2020.
Mrzí ma, že mnohé rodiny prišli o príbuzných. Kamaráti stratili kamarátov, deti rodičov, rodičia deti, zamilovaní svoje lásky. Mne zobrala rodiča zákerná choroba tiež. Viem sa vcítiť do ich situácie. ALE!! Práve teraz som šťastná, že mi ostali ostatní členovia rodiny. Sú zdraví, sme spolu, ľúbime sa. Nebojujte s tým, čo neovplyvníte. Zamerajte sa na to, čo máte. Na rodinu. Milujte sa.
Mrzí ma, že mnohý prišli o prácu. Stratili príjem, nemajú čím platiť hypotéky, účty, stravu. Tiež sme sa ako rodina ocitli v bezmocnej situácii, keď nám zmrazili účty. ALE!! Treba myslieť na rezervu, chápem, že niektoré rodiny musia žiť z výplaty do výplaty. Možno je na čase, prehodnotiť či je to tá pravá práca, ak nie ste schopní z nej prežiť (nenarážam tým na opatrenia, ktoré sú počas pandémie a všetko je zatvorené, ale všeobecne). Práve teraz som šťastná, že ma tá situácia poučila a na rezervu myslím. Šetrím, nemíňam, pracujem. Tiež som mala to šťastie a robím to, čo ma baví. Mnohí tú možnosť nemajú (nechcú?). Ak človek potrebuje viac peňazí na zabezpečenie, stále je možnosť mať viac zamestnaní, ak to časovo, fyzicky a psychicky vie človek zvládnuť.
Mrzí ma, že mnohý vnímajú online výučbu tak negatívne. Chápem, že vysvetliť žiakom základnej školy učivo je ťažšie ako vysokoškolákom. Ale povedzme si pravdu, v škole by určití žiaci nedávali o nič viac pozor ako v online priestore. ALE!! Kto chce a má chuť sa učiť si vždy cestu nájde. Každý máme príbuzného, kamaráta, známeho, ktorí sa v určitej oblasti, ktorú potrebujete naučiť rozumie viac ako vy. Stačí požiadať o pomoc. Treba si pomáhať. Byť trpezlivý. Mne online výučba vyhovuje. Nie je ú nás v ničom odlišná od tej prezenčnej. Vidíme sa, počujeme sa, diskutujeme, robíme úlohy. Tiež by som bola rada, ak by sa nám prednášky ukladali, nedostávali sme toľko domácich úloh, mali viac praktických vedomostí. No som šťastná, že mám možnosť študovať, vzdelávať sa a rozvíjať svoje vedomosti.
Mrzí ma, že študentom chýba študentský život- rozumej párty, pitie, internát, priváty. Tiež som to absolvovala. Určite t je súčasť socializovania sa na strednej/vysokej škole. ALE!! Nechápem, prečo by mal niekto takýto životný štýl mal žiť niekoľko rokov vkuse. Nechápem, prečo je niektoré deti doslova trápenie ostať dom so svojimi blízkymi. Nechápem, že pre niektorých je prínosnejšie flákanie sa po vonku ako strávený čas s rodinou. Možno to príde vekom. Možno nie. Som šťastná, že u mňa je na prvom mieste rodina. Nevadí mi tráviť čas s nimi, navštevovať sa. Byť doma.
Som zdravá, zatiaľ. Som šťastná, zatiaľ. A dúfam, že to tak ostane. Každý životný príbeh je iný. Toto je ten môj. Treba hľadať to pekné aj v zlých časoch. To jediné totiž vie pomôcť prekonať smutné chvíle. Buďte zdraví a opatrní kamaráti!
