Rok 2021

O rok ďalej.

Ďalší rok je za nami. Rok 2021. Bol plný lockdown-ov, "ups and downs", náročný, zaujímavý a v neposlednom rade náučný. Do nového roka vchádzam silnejšia, múdrejšia, pokornejšia a odhodlanejšia. A čo ty? Teraz budeme celý január počúvať otrepané frázy ako nový rok- nové ja, cvičme celý január, cestujme, žime naplno. Fajn. Ale čo tak nečakať na nový rok (ani pondelok), ale začať hneď? Je jedno či ležíš v posteli, piješ kávu, pozeráš na kopu neopratého prádla. Teraz je ten čas. Nikdy nevieš, kde budeš či nebudeš zajtra, o hodinu, za minútu. Neprežívaj život. Ži svoje sny. Mnoho ľudí na to nepríde za celý život, iným ukáže až krok od smrti ako žiť naplno. Je to zložité. Nikto z nás to nevie dokonalo, a pritom by sa nám tak dobre žilo. Nemusíš sa zbaliť a ísť na cestu okolo sveta, aby bol tvoj život plnohodnotný. Úplne stačí navštíviť starých rodičov namiesto scrollovania Instagramu alebo upratať byt namiesto prespatej nedele. Áno, aj toto je žiť naplno. Využiť každú sekundu k tvoreniu si príjemného prostredia okolo seba, ktoré ťa bude motivovať. Tvorenie si dobrých vzťahov, ktoré ťa budú posúvať. Zadávať si krátkodobé, strednodobé a dlhodobé reálne ciele a ísť si za nimi. Ale tak naozaj, postupne, pomaly krok za krokom. Nie chcieť všetko naraz a nakoniec skončiť bezradný a demotivovaný. Žiť život znamená žiť každú chvíľu, nie sa hnať za konkrétnym cieľom a to okolo ignorovať. Buďme viac vnímavý, všímajme si, čo sa deje okolo nás. 

Áno, aj ja som sa hnala za svojim cieľom. Zubami nechtami som sa tlačila do niečoho, čo som v konečnom dôsledku síce dosiahla, no zďaleka nie v takej podobe ako som si želala. Musíme si užívať cestu k tomu, čo si prajeme. A tiež akceptovať všetky prekážky, ktoré prídu. Čo tým chcem povedať? Ani neviem. Možno len na záver- ak ti bude dobre samej so sebou. Bude ti dobre hocikde. Ak ti bude ťažko, dostaň to zo seba. Nevadí, ak ti ostatní nerozumejú. Oni to nezažili, preto nemajú ako. Buď silná. Všetko bude tak, ako má byť. Nie je dôležité, čo prinesie nový rok, ale ako s tým zabojuješ.

Užime si, čo príde. Rok 2022, čakáme. O.D.

03.04.

Ďaľšie narodeniny v lockdowne. Sen každého antisociála.

Či mi za ten rok niečo chýbalo? Posledné dni ako 21-ročná som strávila s prvými štichmi v živote a prvýkrát som naozaj fyzicky potrebovala držať za ruku moju mamu, bála som sa ako malé dieťa. Mať ju po svojom boku a počuť slová: neboj sa, tá bolesť prejde, budem tu stále s tebou. Zistenie, že to tak už nikdy nebude a všetkú bolesť budem zdieľať sama (skoro sama, Anička ďakujem ❤) nesmierne vždy zabolí. No posilnilo ma to v jednom, musím, chcem byť tou istou dokonalou mamou ako bola ona. ❤

Či som sa niečo naučila? Len som sa uistila, že rodina sú naozaj tí, s ktorými chcem do pol 2 plakať od smiechu kvôli vtipným historkám. Ak mám preplakať noci od smútku, bude to kvôli strachu o nich. Vždy keď budem myslieť na najhoršie, prídu oni a urobia deň krajší. Keď budem potrebovať objatie, prídu a urobia mi život lepším.

Konečne robím, čo ma napĺňa. Viem, čo chcem zlepšiť. Viem, kam chcem smerovať.  Prišlo veľa času na rozmýšľanie, spomalenie a zistenie, že život je naozaj veľmi rýchly. Nechcem premárniť ani sekundu a žiť dnes to, čo iný odkladajú na neskôr. Kedy je neskôr? Dočkáme sa neskôr? Dožijeme sa neskôr?