#mudrostnadnes- make-up

Sorry my English speaking friends! This "section" will be in Slovak.

I have started with it when I had Instagram. I did this content there, but in a short version.

Now, I want to continue again. I will post my "wisdom" and share it with you.

In Slovak?! WHY?! I want to capture exact feelings in there and I am afraid of the inaccurate description in the translation (or just want to collect it for a book?!? Hah..)

Make-up

Každodenná súčasť života väčšiny žien a dievčat. Niektoré sa maľujú, lebo si myslia, že to potrebujú. Iné preto, že ich to baví. Ďalšie preto, že to majú ako rutinu bez ktorej si nevedia predstaviť deň.

Ja som si prešla všetkými štádiami. Maľovať som sa začala už na základnej škole, keď som začala mať problém s akné. Brala som to ako povinnosť chodiť denno denne do školy namaľovaná. Inak by to predsa nešlo. Nebavilo ma to, no bez neho som sa cítila zle. Nesvoja. Tým, že som ho na tvár aplikovala v tak mladom veku, poškodila som si ju na dlhšiu dobu. Investovala som veľa, veľa peňazí do kozmetiky na nápravu a obnovu pokožky tváre.

Keď som akné dostala pod kontrolu, uvedomila som si, že make-up nieje cesta. Postupne som si ho začala dávať na tvár menej. A z maľovania sa stala zábava. Make-up po celej tvári bol minulosťou, no ceruzka a potom linka boli neodmysliteľnou častou denného "look-u". Jedno obdobie nechýbala ani bila ceruzka na dolnom viečku alebo biely tieň vo vnútornej časti oka.

Linky sa mi páčia doteraz. Ten mačací pohľad má niečo do seba. Každopádne i s tým som prestala. Nie úplne, no dávam si ju iba na výnimočne. Make-up som od základnej školy mala na tvári len na stužkovej. Očné tiene boli rovnako len párkrát do roka videné na mojich očiach.

Teraz chodím úplne bez akéhokoľvek druhu make-upu hocikam (len v krajinnom prípade je to korektor po ktorom siahnem) či už do školy, obchodu, von,.. 

Nie preto, že sa nerada maľujem- špirálu si keď mám na to náladu dám, linku tiež.

Nie preto, že si myslím, že som dokonalá- nie som, mám veľa nedostatkov, ale make-up nieje riešenie.

Nie preto, že to odsudzujem- beriem to ako koníček, no medzi moje nepatrí.

Nie preto, že to robí niekto iný- veľa ľudí robí podobné veci, no na základe vlastného rozhodnutia.

A čo tým chcem vlastne povedať? Make-up by tu mal byť pre ženy ako pomocník nie manipulátor. Mali by sme ho brať ako koníček, doplnok, zábavu. Žiadnu potrebu, nutnosť, zásteru. To ako vyzeráme nemusí byť vždy 100% prírodné alebo prirodzená, ale také v čom sa mi sami cítime najlepšie.